DCAD (DILI,21/03/2025) Jubileu da Esperança sai tema relfetivo ba tinan tomak ida nian (2025) hodi manan indulugência plenária. Iha talk show religioso nebé foin lalais ne’e halo iha mini estúdio piso 3 Câmara Eclesiástica Lecidere Dili ho nia objetivo atu hamoris fila fali esperança cristão ninian nebé lakon iha ema ida-idak ninia an.

Iha dadalia ne’e Pe. Juvito Rêgo de Jesus Araújo hanesan Vigário Episcopal Assunto Pastoral Arquidiocese Dili nian hateten, Santa Kreda liu husi Sua Santidade Papa Francisco nebé ukun, promulga ka proclama Jubileu ida ne’e atu iha Jubileu nia laran ema tem que halo atitude sira quaresmal nian, halo peregrinação, halo penitência, halo oração hodi intensifica fali sira nia moris iha relação ho Maromak no ho maun alin sira, tamba ita hare katak mundo ohin loron nian nebé nakonu ho conflito, nakonu ho funu, ema barak moris lakon tiha ona esperança. Tamba ne’e Santo Padre proclama hikas jubileu da esperança atu suscita fali iha ema nia relação ho Maromak no nia maun alin sira, haktuir Pe. Juvito Rêgo de Jesus Araújo iha talk show religioso iha mini estúdio Centro Televisivo Arquidiocese de Dili Câmara Eclesiástica Lecidere Dili piso 3 iha loron 21 março tinan 2025.
Nailulik ne’e salienta tan mos katak, iha logo jubileu nian iha cruz nebe hanesan sinal esperança nebé ho forma âncora ida. Ne’e atu dehan katak keta tasi ne’e hamout tiha ita, tanto tasi moris ninian, tasi problema ninian, tasi dificuldade nebé halo mout tiha ita karik, kaer metin ba iha Cruz ho esperança la’o ba oin basá jubileu mai atu hamoris, atu renova fila fali ita ninia esperança cristão nian. tanba ne’e Papa foti los temática ida nebé husi carta São Paulo nian ba Roma, capitulo 5 hodi hateten Esperança la bosok. Iha São Paulo ninia afirmação dehan katak esperança la bosok ne’e la’os ilusão, la’os mehi de’it, la’os projeta ba oin maibe, esperança ne’e buat nebé iha certeza ida, katak esperança cristã esperança ida nebé certeza, esperança la bosok tanba fiar iha Maromak nunca bosok no fiar ida ne’e articula, tem que articula iha vida, quando fiar ne’e la articula hanesan São Tiago dehan fiar laiha folin se la hatudu liu husi hahalok. Então iha articulação ida ne’e mak dehan ha’u iha fiar hamoris iha ha’u esperança ida katak Maromak ida nebé ha’u servi iha maun alin sira ka ha’u halo buat ruma ne’e buat ida la lakon, buat ida ne’e lori ha’u ba hasoru Nia então ha’u hanesan fini esperança nian ida ba ema.
Nailulik ne’e fundamenta mos katak, Uma Kreda Arquidiocese Dili decide ona fatin nebé sarani sira bele ba halo peregrinação hanesan iha Catedral, Fatubessi, Ramelau, Atauro no Oecusse hodi renova fila fali ita nia relação ho Maromak no ho maun alin sira no hafoun hikas hahalok nu’udar sarani ida nian.
“La’o iha fatin hirak ne’e ho intenção ida katak hakarak halo penitência atu curige ita nia an tanba atu manan graça indulgência ne’e tem que liu husi confissão, tem que participa iha eucaristia no halo hahalok ida nebé fo esperança ba ema. Tanba Indulgência garentido katak ita iha buat barak ona ne’e depois Maromak perdua tan ona ita, ita hetan ona ida ne’e no ita tem que mai sai ema indulgente ida iha ita nia vida la’os simu tiha indulgência, simu Maromak laran luak, contente los maibe atu fo laran luak ba ema seluk ne’e susar tebes. Então ninia consequência ikus mak halo transformação atu bele fo fali esperança ba ema seluk tanba jubileu ne’e hein ema nia tranformação”, tenik Padre Vigário Episcopal Pastoral Arquidiocese Dili ne’e.

Iha biban hanesan reitor DIT Sr. Salustiano dos Reis Piadade sarani peregrino ida ba Roma conta tuir katak atividade nebe ami halo iha ami nia peregrinação ba Roma mak quando to’o iha neba antes tama iha portão ami hahu ho via sacra ida, reza, hananu hodi la’o ba to’o iha portão nian ne’e, wainhira tama iha porta santa ha’u sente hanesan ita tama iha ita nia uma rasik ne’e mak uma Na’i Maromak ninian.
“Hanesan ita hatene katak portão ne’e loke 25 anos dala ida, então esperança atu manan indulgência ne’e ita hakarak duni ida ne’e, ita nia hakarak hetan esperança foun, hametin ita nia fiar, hadia ita nia relação ho Na’i Maromak tanba dala barak ita halo tuir ita nia hakarak. Ho oportunidade di’ak ne’e hadia buat nebé maka la merece ba Na’i Maromak, ita tem que confessa sala sira nebé ita halo, husu perdão hodi hafoun esperança, hafoun fiar. Tanba ne’e mak wainhira remata tiha peregrinação iha Roma, fila mai Timor buat nebé ha’u implementa iha ha’u nia família uma laran ne’e mak ha’u esplica ba sira katak ita tem que aproveita oportunidade iha tinan jubileu ida ne’e ita bele hafoun ita nia esperança ho Na’i Maromak”, sublinha Sr. Salustiano dos Reis Piadade.

Iha sorin seluk Foinsa’e Micalina M. B. T. Xavier hanesan mos menbro ida housi Comissão Juventude Católica Arquidiocese Dili nian hateten dala barak ona ami halo formação kona ba “esperança la bosok” ho prática nebe ami koko halo ba dahuluk mak ami rona foinsa’e sira hotu ninia preucupação sira tanba iha foinsa’e barak nebé lakon esperança tanba dalaruma família rasik lakohi se tilun atu rona sira nia lamentações, então ho praticamente ami fó ami nia tilun, fó ami nia kabas atu nune’e rona foinsa’e sira hotu nune’e mos fo kabas atu foinsa’e sira bele sadere ba. Tanba ne’e maneira nebé ami uza iha ami nia la’o hamutuk ho jovem sira ne’e mak ami sempre hakbesik ba jovem sira nebé nonok, ida nebé mak la brani atu hamrik iha oin, ami hakbesik ba sira hodi fó esperança atu sira bele descobre sira nia an rasik.
Ikus liu Vigário Episcopal Pastoral Arquidiocese Dili ne’e hato’o nia mensagem kona ba jubileu da esperança liga ba mistério páscoa nian katak ita hotu hatene tinan graça ninian, tinan ida nebé ita bele muda ita nia prespetiva, Maromak fo ba ita oportunidade ida katak hahalok iha política, social, cultural, religiosa nebé dala ruma buat hirak ne’e ita sente hanesan ita estagnado tiha ona, sente hanesan bai-bain de’it, liu-liu ba foinsa’e sira katak esperança Timor nian kuda hela iha imi então tempo ba imi nia política mak atu estuda, quando imi la estuda esperança Timor laiha, Timor laiha futuro, igreja Timor laiha futuro, família laiha futuro, nação ida ne’e loron ida sei sai aat tan fila fali. Tanba ne’e mai ita hadia educação, mai ita escola ho seriedade, uza buat hot-hotu ho responsabilidade atu haboot esperança Na’i ninian hahu husi ha’u, imi no ita hotu halo rai ida ne’e ba oin.



