“As Esperanças Despedaçadas na Raeoa:A Injustiça, A Corrupção, E a Perda da Felicidade”
“Harapan yang pupus di RAEOA:
Ketidakadilan, korupsi, dan kehilangan kebahagiaan.
Politik RAEOA sangat silau oleh sensasi dan arogansi,
tetapi buta dan mati dalam substansi”
From : Norberto G. Cardoso
E-mail : norbertogusmo1991@mail.ugm.ac.id
Introdução
Esperança mak abut husi mehi no aspirações humanas. Iha lalehan nia okos, esperança impulsiona ema hotu nia ritmo, alimenta ema hotu nia espírito hodi hasoru desafios no problemas. Esperança mak ahi oan nebé lakan iha nakukun laran hodi fó roman ba moris. Bainhira esperança direnggut (despedaçada) buat nebé hela mak sentimento injustiça no perda felicidade. História esperança despedaçada sai hanesan realidade moruk nebé oras ne’e povo RAEOA hasoru iha sira nia moris. RAEOA nia esperança lakon lerek deit iha PORTO KITAHARA-MAHATA tan RÓ HAKSOLOK nebé to’o ohin loron la mosu mai. Lun turu ba rai tan RÓ ZEESM mos fó ksolok loron baluk deit. Hetok fuan rahun no neon nakukun tan rai nebé hori uluk kedas povo RAEOA nia bei-ala sira hakoi sira nia husar talin, ohin loron ema husi rai ketan, ema fuik no le’et usa hodi hariku an no halo uma privada. Ikus-ikus ne’e nia mosu iha Tribunal halo recurso hodi contra ukun nain foun hein katak nia la usa black latter of law ho nia hashtag #The untouchable.
Lahatene anin sa mak hu’u lerek, derepente deit nia mosu hikas fali iha Dili laran hamrik iha SEATOU nia sorin hanesan anjo ida nebé salva guarda SEATOU. Nia mosu halo meta-narasi hodi buka dalan atu legitima nia poder. Usa dalan terik meta-narasi hodi pengalihan isu atu ema haluha tiha RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEESM nia paradeiro. Meta-marasi ida ne’e ikus mai halo povo RAEOA sai xenofobik-politik no consegue halo sira haluha tiha problema substancial hanesan CORRUPÇÃO, caso RÓ HAKSOLOK, RÓ ZEESM, no rai estado nebé halo fali uma privada. Pior liu, sira nebé uluk luta contra hahalok at hirak ne’e, liu husi hakerek buat oi-oin iha facebook no média social sira seluk hodi husu justiça no lialos, ohin loron sira sai tiha ASSESSOR cada fulan hetan $ 13.860,00 no $ 1.820,00, sira diam seribu bahasa. Sira ne’e slacktivism puro, berani luta contra buat at iha média social deit, bainhira ema fó cargo no osan, sira diam seribu bahasa. Moe ne’e iha nebé? Los no sai ralidade duni saida mak Lilleker & Ozgul (2023: 51) dehan mundo ohin loron ukun nain sira usa meta-narasi no osan hodi desvia ema hotu nia atenção ba falhanço substancial no buat dodok nebé ukun nain sira halo.
Tansa buat hirak ne’e mosu no nia impacto saida ba povo RAEOA? Artigo ida ne’e koko atu ke’e sai buat dodok nebé hakoi metin iha ukun nain sira nia ahi-matan. Caso RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEESM ponto determinante perjungan demokrasi (luta ba democracia). Processo judicial ba caso RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEEMS mak ponto culminante no determinante husi luta ba justiça, igualdade, no pluralismo nebé sei determina Timor-Leste nia civilização democrática iha futuro.
As esperanças despedaçadas: RÓ HAKSOLOK, Ó iha nebé?
Bainhira rona liafuan esperança, saida deit mak mosu iha ita nia hanoin? Ema barak dehan esperança ne’e buat ida nebé abstracto no mehi nebé susar atu to’o. Ema balu fali dehan esperança buat ida nebé sei lakon lerek deit bainhira hasoru realidade moris ida nebé nakonu ho nia drama. Maske ema barak dehan nune’e, maibé ita tenke hatene katak esperança mak ahi oan ka forma básica husi ema nia fiar ba buat diak ida nebé nia sei hetan ba nia moris diak no ksolok iha futuro. Esperança mak força nebé sustenta vida no kesi metin ita nia relação ho futuro. Nia sei kesi metin ita ema nia forma eh maneira hanoin konaba futuro, determina maneira moris, no motiva ita iha momento presente (hic et nunc) (BKDK, 2024).
Povo RAEOA hein hela sira nia honeymoon dahuluk nebé sei marcante tebes ho promessa RÓ HAKSOLOK nebé sei haksolok sira iha PORTO KITAHARA-MAHATA. Promessa ida ne’e sai esperança bo’ot tebes nebé forma povo RAEOA nia maneira hanoin konaba futuro, determina sira nia moris, no motiva sira atu sai povo ida nebé haksolok tebes iha rai ketan. Esperança romantismo honeymoon ida ne’e nakfilak derepente ba LDR eterna, ikus mai hela ho MASTUBASI no ONANI eterna hodi imagina honeymoon iha PORTO KITAHARA-MAHATA. Povo RAEOA hein ho ksolok iha tinan barak nia laran RÓ HAKSOLOK to’o oras ne’e la mosu mai. Teki-teki lia anin ida teri netik dehan RÓ HAKSOLOK troka ona nia naran ba RÓ MATEBIAN. Cuitado povo basa hirus-matan tan sira nia haksolok nakfilak ba tristeza.
The Oekusi Post fó sai kataka iha tinan 2017 governo RAEOA lediredo husi BOM GESTOR halo pagameto 100% ba RÓ HAKSOLOK ho osan besik 30 milhões (The Oekusi Post, 2024), maibé to’o ohin loron RÓ HAKSOLOK la mosu mai. Povo RAEOA hatene deit naran RÓ HAKSOLOK, haré deit nia imagem iha facebook, maibé nunca sente RÓ HAKSOLOK nia diak oinsá. Romantismo ksolok nian ida ne’e, hanesan fen no laen nebé hola malu nunca sente CONSUMMATUM, romantismo fen-laen nakfilak ba LDR eterna, hela ho MASTUBASI no ONANI, imagina honeymoon PORTO KITAHARA-MAHATA. Povo RAEOA nia osan besik 30 milhões lakon let deit. Pior liu Ministério Público no Parlamento Nacional to’o ohin loron diam seribu bahasa. Tribunal hakmatek lerek lia ida lakona sira. CAC latan lerek iha MORTUÁRIO hein sura deit minuto atu hakoi iha Cemitério Santa Cruz.
Ikus-ikus ne’e hafodak rona fali lia ida mosu dehan RÓ HAKSOLOK atingi ona 80 % no garante katak iha tinan 2024 RÓ HAKSOLOK sei haksolok povo RAEOA. Tinan ba tinan mak atingi deit 80%. Ukun nain sira han mohu povo nia osan nem lia ida kona sira. Ministério Público, Tribunal, no CAC, imi iha nebé? Lei ne’e vale deit ba povo ki’ik no kiak sira? Corrupção moris buras iha kedas iha imi nia kalilin hun, imi nia tilun diuk no matan delek derepente? Timor-Leste ne’e nação República Democrática eh Despotismo? Se, se mak ukun rai ida ne’e, liu rai ka la’o rai? Ukun nain BOM GESTOR, ukun nakonu ho corrupção no falsas promessas. BOM GESTOR ida ne’e remata nia ukun iha RAEOA hodi husik hela buat dodok oi-oin. Pior liu, mosu transaksi politik husi BOM GESTOR ho nia camarada Arséno Bano. Buat dodok sira ne’e hetok taka metin liutan, taka ho meta-narasi foun nebé iha 12 de Junho de 2020 Arséno Bano fó sai katak RÓ HAKSOLOK sei to’o Timor-Leste (TATOLI, 2024). Meta-narasi ida ne’e consegue ukun (hegemoni) opinião pública no muda povo RAEOA hanoin. Iha 15 de Setembro 2021, Arséno Bano continua halo meta-narasi hodi bobar lia dala ida tan katak RÓ HAKSOLOK sei to’o Timor-Leste hodi fó ksolok ba povo RAEOA (INDEPENDENTE, 2024). Promessa sira ne’e hotu nia resultado nihil no povo RAEOA nia osan besik 30 milhões nebé Arséno Bano ho nia BOM GESTOR gasta lakon lerek deit. CAC diam seribu bahasa, Tribunal loke kipas toba nonok, Parlamento Nacional sai fali Ring WWE, no matenek nain RAEOA oan sira nebé uluk contra makas los hahalok at hirak ne’e derepente sai tiha slacktivism, ibun suku metin ho osan no cargo ASSESSOR.
Ikus-ikus ne’e BOM GESTOR mosu iha Tribunal halo recurso hodi contra ukun nain foun nebé hahu lekar sai buat is no dodok sira, hein katak nia la usa black latter of law. Se mak sei forte hodi lidera povo RAEOA nia desesperado? Pers no média sira hili no rona liu ukun nain sira, hetok matenek nain barak RAEOA nian hali’is an liu ba ema seluk nia interesse hodi haluha tiha nia rai moris fatin. Husik ema ukun sira no usa sira nia rai (rai estado) hodi halo uma privada. RÓ HAKSOLOK atu haksolok povo RAEOA to’o oras ne’e la mosu mai, promote ba promote, povo hela ho promessa falsa husi ukun nain bosokten no naokten sira.
Ikus-ikus ne’e BOM GESTOR mosu fali iha Dili laran sai Anjo derepente iha SEATOU nia oin. Naan is formalisme politik hahu mosu dau-daun ona atu legitima nia poder anterior. Ukun nain actual Sr. Rogério Lobato hahu loke dau-daun ona na’an dois sira ne’e. Tinan barak nia laran matenek nain no pers RAEOA toba hakmatek los bainhira ema rai ketan ida naok sira nia sasan no halo uma luxo iha sira nia rai. Tansa sa sira nonok, resposta iha sira no Maromak mak hatene. Se mak sei lidera deseperado povo RAEOA nian? Democracia iha RAEOA sai fali tukar tambah politik identitas no formalisme politik.
Povo RAEOA sai xenofobik-politik ho meta-narasi nebé ukun nain cessante halo, ikus mai halo sira tersanjung demais ho mastubasi no onani haluha tiha katak buat sira ilusão deit. Meta-narasi halo povo RAEOA hamoris industri politik hodi fó tanda jasa liu husi fó rai, hela fatin luxo, nst. Hahalok ida ne’e hamosu ketagihan historis. Povo RAEOA lahetene katak ketagihan historis adalah candu kekuasaan. Ikus mai fó biban bo’ot tebes ba oligarki no elit politik sira atu haluan liutan sira nia ukun sem limite. Tamba povo RAEOA terobsesi ho ketagihan historis, ikus mai halo sira sai candu no matan delek ba hahalok manipulativo, corrupção, abuso de poder, no injustiça. Ikus mai RAEOA sai fali fatin eh zona birokratik kapitalis no fó biban bo’ot ba ukun nain acumula fali capital ba interesse privada no partidária (Rocky Gerung, 2024: 18).
Povo RAEOA tenke loke matan ona, promessa bosok nebé ukun cessante halo katak RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEESM ne’e ilusão no bosok. Povo RAEOA precisa revolução mental no intelectual imediato, halakon tiha hahalok adora patriarca triumvirat despótico nebé ukun RAEOA. Hadia constituição no lei, hili ukun nain nebé iha capacidade no integridade as, hodi tane as povo no nação, nomos hamoris justiça no lialos. Hein katak loron sei to’o, sei mosu mai ukun nain revolucionário ida nebé moris husi ran lulik matebian sira nian nebé mate ba rai ida ne’e no moris husi povo kiak no mukit sira. Nia sei ukun ho justiça no lailos, sei julga sira nebé halimar ho lei no justiça. Caso RAEOA mak ai-rin dahuluk luta ba democracia, lialos, justiça. Julgameto ba caso RÓ HAKSOLOK, RÓ ZEESM, no rai estado halo fali uma privada mak pertaruhan keadilan dan kebenaran nebé sei determina futuro civilização democrática iha RAEOA no Timor-Leste. Tribunal tenke foti no tane sa’e hikas fali dignidade no humanidede povo RAEOA nian nebé corruptor no lohi dor sira soe ba tahu laran. Dalan democracia, lialos, no justiça nebé povo RAEOA inssisti dau-daun ne’e mak dalan foun ba civilização política foun nebé sei enobrece ka foti sae hikas fali dignidade humana povo RAEOA.
Hegemoni meta-narasi: poilitical schizophrenia
Iha Timor-Leste ohin loron ukun sira iha tendência bo’ot tebes usa meta-narasi hodi taka no desvia problema substancial no buat dodok sira nebé sira halo. Meta-narasi mak hegemoni strategia política foun nebé ukun nain sira usa atu hetan poder político. Tamba ne’e meta-narasi sai tiha ona ideologia foun ida nebé moris buras tebes iha vida política ohin loron hanesan dalan terik atu legitima poder no hanesan instrumento ida nebé nakonu ho hegemoni atu controla no assegura interesse privada (Rocky Gerung, 2024: 21). Iha Arséno Bano nia ukun ukun meta-narasi ida ne’e moris buras tebes, nia usa meta-narasi hodi legitima no assegura nia poder. Iha nia ukun povo RAEOA hahu helerik ba paradeiro RÓ HAKSOLOK, tamba ne’e nia cria meta-narasi foun hodi lori nia BOM GESTOR ba haré RÓ HAKSOLOK iha Portugal, maibé cuitado fila ho liman mamuk (The Oekusi Post, 2024).
Hegemoni meta-narasi ida ne’e ohin loron afecta tebes povo RAEOA no ikus mai halo sira sofre poilitical schizophrenia. Sistema poilitical schizophrenia ida ne’e afecta povo RAEOA nia maneira hanoin no raciocínio crítico (bernalar kritis), nia consequência mak povo no matenek nain RAEOA haluha ka amnesia derrepente ba caso CORRUPÇÃO, RÓ HAKSOLOK, RÓ ZEESM, nst, nebé moris buras iha sira nia rai. Arséno Bano ho BOM GESTOR cria tan meta-narasi oi-oin ho objetivo ida atu cria tan crypto politics. Sistema crypto politics mak dalan terik ida nebé elit politik hirak ne’e usa hanesan Rocky Gerung (2024: 207) dehan dalam menunggangi kebodohan rakyat dan kepatuhan komunal masyarakat kepada partai yang membabi buta untuk mencapai tujuan-tujuan kekuasaan. Arséno Bano ho BOM GESTOR hatene katak povo RAEOA radical demais ba partido X to’o lakon raciocínio crítico (bernalar kritis). Tan ne’e mak sira usa dalan terik ida ne’e hodi halo povo RAEOA sai delek no amnesia derrepente ba problema subtancial nebé mosu iha sira nia rai moris fatin.
Crypto politics ida ne’e laos deit menunggangi kebodohan rakyat dan kepatuhan komunal masyarakat kepada partai, maibé dalan terik ida atu desvia tiha povo RAEOA nia kiak no mukit. Rocky Gerung (2024: 353) dehan crypto politics menciptakan kemiskinan dan kemiskinan adalah aksi diam yang didiamkan. Mukit no kiak loron ba loron moris buras tebes iha RAEOA, maibé cuitado ukun nain loke kipas, sa’e kama leten toba nonok. Hafoin elit potilik sira cria sistema política transacional, katak politik tukar tambah kekuasaan (Gerung, 2024: 98). Pior liu, sistema política iha Timor-Leste ohin loron, sira nebé ukun mak triumvirat, tamba ne’e psicologia política nebé controla tomak sindron veteran. Quanto mais triumvirat tauk poder ida ne’e loron ida geração foun sei hadau, tan ne’e ohin loron sira actua ho maneira despótico no afirma an katak l’etat cest moi (negara adalah kami) (Guerra, 1975: 345). Consequêcia, lei la vale no kroat liu ba kraik do que ba leten. Mesmo que sira halo corrupção malorek los hanesan osan besik 30 milhões gasta ba RÓ HAKSOLOK ikus mai mout hamutuk ho RÓ HAKSOLOK iha rai Portugal.
Se, se mak ukun rai ida ne’e? triumvirat alla predator of state. Hakarak eh lakoi ita tenke loke matan katak iha RAEOA oligarquia hahu moris buras ba dau-daun ho forma oportunistik tamba accontece persekonkolan politik entre Arseno Bano ho BOM GESTOR. Rocky Gerung (2024: 237) hatete dunia sedang dilanda oligarki yang paling oportunistik, yakni persekonkolan dan perselingkuhan politik di antara tokoh-tokoh sehingga menghalangi oposisi yang otentik. Oligarquia mak grupo elit politik nebé naok hela povo sira nia osan loron ba loron. Sira laos naok deit recursos económicos, ao mesmo tempo, naok recursos democráticos.
Arseno Bano iha 15 de Setembro 2021 liu husi Jornal Independente fó sai katak RÓ HAKSOLOK sei to’o Timor-Leste iha fim do ano 2023. Iha ne’e ita bele haré katak Arseno Bano laos deit halo meta-narasi hodi desvia povo RAEOA nia atenção tomak, maibé nia hamosu HOAX ida nebé atraente, tamba nia hatene katak psicologia política povo RAEOA nian facilmente distraído. Rocky Gerung (2024: 381) hatete pembuat HOAX terbaik dan sempurna adalah pemerintah karena dia memiliki begitu banyak fasilitas, seperti data, statistik, inteligen, media, panggung, dan lain-lain. HOAX konaba RÓ HAKSOLOK sei mai haksolok povo RAEOA ida ne’e domina opinião pública no ema hotu nia hanoin. HOAX fó biban ba hegemoni kekuasaan foun atu moris buras iha tempo nebá. La hatene katak antecedente husi buat sira ne’e hotu elit politik cria RAEOA zona birokratik kapitalis, atu sira liveremente acumula kapital. Ikus mai Sr. Rogério Lobato mosu mai husi rai ketan ho espírito POPULIS, katak espírito ida nebé mai husi povo kiak no mukit sira, hahu lekar sai buat is no dodok nebé Arseno Bano ho BOM GESTOR halo durante tianan barak. Hein katak espírito ida ne’e laos to’o deit iha lekar sai, maibé tenke lori ba Tribunal hodi precessa tuir lei.
Dagangan politik: a injustiça, a corrupção, e a perda da felicidade
Rocky Gerung (2024: 188) dehan politik adalah transaksi keadilan, bukan transaksi kepentingan pribadi dan partai politik. Política nia finalidade mak cria justiça no hamoris lialos ba povo tomak, laos bisnis politik ba interesse privada no interesse partido político. Política nia meta final mak melhorar bem-estar cidadão sira nian, laos atu favorece grupo balu deit. Transação justiça iha política refere ba processo iha nebé decisões no acções políticas nebé ukun nai sira halo atu tane as justiça, lialos, equidade, igualdade, no direitos humanos. Buat nebé acontece iha RAEOA iha momento Arseno Bano ho BOM GESTOR nia ukun mak dagangan politik. Tamba prática nebé sira halo mak memperdagangkan poder ka posição ba interesse privado. Resultado husi dagangan politik mak currupção, injustiça, no HOAX moris buras tebes.
Polílica lakon tiha ona sira sentido lolos nudar esforço ida atu transforma povo nebé justo, igual, no plural. Tamba banalitas mosu barak demais husi ukun nain sira nebé usa política sai fali transaksi kekuasaan ba curto prazo. Iha dagangan politik mosu tukar tambah politik poder ka posição estratégica nune’e princípio democrático, katak control ba poder no checks and balances lakon. Tristeza bo’ot ida nebé povo barak hasoru mak condição CAC, tamba ethos politik CAC dipangkas hanesan penyidikan, penyadapan, dan penangkapan. Iha elit politik barak nebé memangkas função CAC tamba sira sente tauk no destraido ho presença CAC nian. Tuir lolos tenke fó ba CAC poder ida nebé extraordinario tamba corrupção ne’e extraordinary crime. Caso RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEESM ne’e tama iha categoria extraordinary crime no public deception (fooling) criminal. CAC hanesan los asu aman nebé ema kapa no nia nehan ema fokit sai hotu, nia hatene hetenu deit, maibé cuitado tata ladiak.
Indeks corrupção iha RAEOA as tebes iha tempo Arseno Bano ho BOM GESTOR nia ukun. Corrupção ida ne’e hahu kedas husi leten to’o kraik no tama ona iha situação banalitas tamba moral defisit. Ema sira ne’e to’o ohin loron lao livre los nem lia ida kona sira. Koko halo julgamento ba corruptor hirak ne’e, buat nebé acontece iha Tribunal mak black market of justice. Hanesan caso Emilia Pires nebé nunca tama prisão bainhira naok povo nia osan, hakfodak deit presidente fó indulto no denclara katak durante ne’e nia hala’o prisão virtual (Tatoli, 2024). Totalmente prática penegakkan hukum iha Tribunal serviço iha oportunisme total tamba mosu bisnis keadilan. Rokcky Gerung (2024: 192) afirma jual belis kasus oleh para pengacara, sogok-menyogok polisi, jaksa, dan hakim. Di parlemen juga terjadi jual beli rancangan undang-undang demi menyelamatkan koruptor. Buat hirak ne’e mak acontece dau-daun iha rai Timor-Leste. Povo ki’ik no kiak bainhira kaer kona nia naok sasan ema baku to’o dolar didiak. Elit politik naok osan milião ba milião lao livre hetok fó tan cargo bo’ot ba sira.
Dagangan politik nebé moris buras iha RAEOA iha Arseno Bano ho BOM GESTOR nia ukun mak tukar tambah kekuasaan, laos tamba calculação ideológica, maibé tamba deit oportunisme individual (Rocky Gerung, 2024: 197). Tamba ne’e decisão hotu nebé Tribunal sira iha Timor-Leste laran halo sempre ho carácter transaksional kekuasaan. Iha ne’e ita haré momos los katak dependencia política no lei sira hotu depende ba osan no cargo husi triumvirat. Tamba ne’e mak sempre mosu perselingkuhan politik entre Governo, Parlamento, no Tribunal.
À espera de um novo líder: pelo caminho da revolução!
Se loron matan sei mosu nafatin iha loro sa’e no sei hamout an nafatin iha loro monu, esperança sei la lakon lerek deit, nia sei iha nafatin hanesan ahin oan ida nebé sei lakan nafatin iha nakukun laran. Loron sei to’o, sei mosu mai ukun nain foun hanesan ahi oan ida nebé moris husi povo nia terus no susar, tanis no lun turu, ukun nain foun ida nebé sei fó glória ao povo e aos heróis da nossa libertação. Ukun nain foun ida ne’e nakonu ho espírito patriotismo constitucional no hati nurani jati diri. Ukun nain ne’e matenek no neon nain, nia radical iha hanoin no ação. Hein katak nia sei halo julgamento no sei laharé ba cor, rasa, estatus sosial. Nia sei ho nia matenek tomak no neon nain (akal sehat) hodi cuida no tau matan República Democrática de Timor-Leste. Hanesan Rocky Gerung (2024: 197) hatete dalan ida mesak ukun foun atu cuida no hamoris república mak hamoris akal sehat. Hakerek nain mos atu haklean tan katak laos deit hamoris akal sehat, maibé tenke hamoris espirírito patriotismo constitucional no hati nurani jati diri.
Ohin loron povo RAEOA moris dilemma bo’ot entre republic democratic of fear and republic democratic of hope ho forma exaustiva, iha espaço ida nebé badak tebes de tempo possível. Povo RAEOA ohin loron sente hela saida mak hanaran political fatigue katak povo hahu ona lakon minat konaba política tamba ukun nain sira ukun troka malu, maibé to’o ohin loron povo do’ok husi prosperiedade no justiça. Rocky Gerung (2024: 142) afirma povo sente political fatigue tamba ukun nain sira troka malu ukun, maibé povo sei hela do’ok los husi kesejahteraan, kemakruan, keadilan, dan kemajemukan. Political fatigue laos katak povo apatis ba situação, maibé ne’e hanesan protesto ho base akal sehat husi povo ba ukun nain sira nebé taka dalan ba mudança no transformação radical, nomos política nebé laos organizada iha público, maibé transaccionada iha privado (tukar tambah kekuasaan).
RAEOA hein hela ukun nain foun (leadership) ida nebé moris mai husi ran mártires no povo terus nain sira RAEOA nian, nebé nakonu ho espiríto transformadora, povo RAEOA laos hein ukun nain dealership nebé mosu mai husi partido birokratik kapitalis. Rocky Gerung (2024: 180) dehan ohin loron ema buka ukun nain leadership nebé sei lori povo ba moris iha prosperiedade, justiça, no lialos, laos ukun nain dealership nebé nakonu ho modus transaksi kekuasaan entre partido político ho elit politik, laos tamba razão ideologia, maibé tamba atu acumula kapital dan interesse privada curto prazo. Consequência ukun nain dealership mak hamosu involusi politik tamba hamosu fali retrocesso iha nação. Rocky Gerung (2024: 164) terik katak involusi politik mosu tamba instituição política lakon nia estabilidade tamba nakonu ho ukun nain nebé otoritário iha ação no corruptor, nomos tukar tambah kekuasaan. Iha realidade ita haré hetan kedas iha RAEOA, BOM GESTOR no Arseno Bano halo transaksi kekuasaan demi mempertahankan “established self-interest”. Husi transaksi kekuasaan entre ema nain rua ne’e hamosu feodalisme politik nebé taka dalan ba prosperiedade. Rocky Gerung (2024: 33) afrima feodalisme dalam nomenklatur elit partailah yang menghalang jalannya kesejateraan. Fenomeno hirak precisa tebes halo revolução mental no intellectual imediato nebé fundamenta husi patriotismo constotucional no hati nurani jati diri. Nune’e bele halo revolução imediata iha parte lei, economia, social, moral, no intelectual.
Conclusão
Meta-narasi RÓ HAKSOLOK no RÓ ZEESM sei haksolok povo RAEOA nebé to’o ohin loron lakon lerek deit iha tasi klaran, tama iha categoria extraordinary crime no public deception (fooling) criminal, tamba ne’e Tribunal, CAC, no Parlamento Nacional iha obrigação atu processa ema hirak nebé hola parte iha ação hirak ne’e.
Iha Hino Nacional ita hotu lekar sai no hananu katak não, não, não à exploração, maibé iha realidade exploração moris buras tebes, elit politik sira malorek los explora povo. Ita hotu hananu Hino Nacional hodi basa hirus matan, maibé cuitado ita taka matan ba hahalok corrupção, injustiça, kiak, no mukit. Iha Hino Nacional dehan na luta contra o imperialismo, sim, imperialismo Indonésio, maibé ohin loron imperialismo foun moris buras, imperialismo ida nebé mosu husi tukar tambah kekuasaan no perselingkuhan politik segitiga entre elit politik, birokrat, no kapitalis.
Hino Nacional fó dalan ita atu halakon buat at sira ne’e hotu liu husi caminho da revolução. Dalan revolução ida ne’e tenke hatur metin iha revolução mental no inelectual hodi halakon tiha hahalok adora triumvirat. Hamoris hikas patriotismo constitucional no hati nurani jati diri, hodi hari hikas fali nação Timor-Leste.
Referência
Gerung, Rocky. 2024. Obat Dungu Resep Akal Sehat, Filsafat Untuk Republik Kuat. Depok: Komunitas Bambu.
Guerra, Maria Luisa. 1975. História da Idade Média e Idade Moderna, Ed. 2, Lisboa.
https://kemahasiswaan.itb.ac.id/bk/front/artikel/11
https://www.independente.tl/nasionali/bano-no-konfiansa-ro-haksolok-sei-mai-tl
Lilleker, G. Darren dan Ozgul, Billur Aslan. 2023. Psikologi Demokrasi, Cetakan I, Yogyakarta.



