DCAD, (DILI, 26 de Julho 2024), Uma Creda Timor-Leste nudar inan ida liu husi Conferência Episcopal Timorense (CET) Sexta-feira loro kraik tuku 15.00 otl liu hosi Comunicado Imprense hodi hatur ninia posição hatan ba preocupação sarani no público Timorense nian kona ba notícias ida rua nebé sai viral iha fim de semama no sarani ho público husu igreja ninia posição. Posição ne’e hato’o liu husi Secretário Executivo da CET Pe. Carlos Miguel Pereira Roben iha Comunicado da imprensa nebé hala’o iha Salão Conferência Episcopal Timorense (CET) Bidau Mota Klaran.

COMUNICADO IMPRENSA
Relaciona ho divulgação informação husi media sira kona ba casamento civil husi ema nain rua sexo hanesan inclui timor oan ida, iha Darwin Austrália. Informação ne’e sai viral iha loron Domingo, 21 de Julho 2024, hodi hamosu ona discussão publica. No considera ba preocupação publico nian atu hatene oinsá Igreja nia posição ba casamento civil ema ho sexo hanesan, mak Conferência Episcopal Timorense fo sai Comunicado Imprensa ida ne’e hodi hatúr Igreja Católica nia posição tuir nia hanorin sira.
Uluk nanain, Igreja Católica nia papel nudar inan no mestra, fiél ba nia fundador Jesus Cristo hatur nia án nudar hun no rin ba lialos, simu fiar atu fo moris ba nia oan sira, hanorin no hatudu dalan ba sira. (Mater et Magistra, 1).

Nudar inan, Igreja hadomi, simu, tau matan, haku’ak no acompanha Maromak nia o’an hotu la haré ba cor, raça no género. Nudar mestra, nia hatur án iha we matan inan tolu fiar Igreja Católica nian nebe la maran, ne’e mak: Sagrada Escritura, Santa Tradição no Magistério.
Tuir roman Sagrada Escritura nian, ema feto no mane hori hahú Maromak halo tuir nia ilas no tanesan (Gn 1,27). Tuir mai kedas Maromak hari matrimonio hodi tau hamutuk feto no mane ida nudar dalan moris nian hodi hatutan obra criadora Maromak nian. Maromak haraik bênção ba ema feto no mane ho liafuan hirak ne’e: imi sai buras, sai barak no hakonu rai klaran ba. Mane ho feto nia moris hamutuk mak natureza lolós ba matrimonio. Iha Testamento Foun Jesus Cristo afirma matrimonio nudar união feto ho mane tuir hanorin livro Genesis nian, hodi dehan: “Tan ne’e mane sei husik nia aman no inan hodi ba hamutuk ho nia fén kaben, nune’e sira rua sai isin ida de’it”. (Mc 10,7-8; cf. Gn 2,24).
Ho roman Sagrada Escritura nian mak Igreja hatur nia doutrina ética sexual nian iha lala’ok ordem natural nudar regra nebe essencial no indispensável.
Iha contexto Santa Tradição Kreda nian, Santo Agostinho hanorin katak matrimonio tenke iha elemento tolu ne’e: pleros katak nakloke ba moris foun ka procriação, fides katak iha fidelidade nia laran no lori ba sacramento.
Catecismo Igreja Católica hanorin katak aliança matrimonio nian nebe mane ho feto ida harí hamutuk iha comunhão ba moris tomak, hodi lori ba sira nain rua nia diak, ba continuação husi sira nia geração no ba o’an sira nia educação, no husi Cristo comunhão ne’e foti sa’e ba diginidade sacramento nian. (Cfr. CIC 1601, 1642; CDC 1055).
Santa Kreda defende nafatin diginidade matrimonio nian iha nia hanorin sira. Papa João Paulo II iha nia exortação apostólica Familiaris consortio, acentua katak natureza husi matrimonio nudar símbolo no concretização iha relação domin entre Cristo ho Igreja, no domin kaben na’in sira nian nudar elemento fundamental husi matrimonio (Familiaris Consortio, 18). Papa Francisco, iha nia exortação apostólica Amoris Laetitia hateten Igreja nia posição claro kona ba matrimonio katak união exclusiva, estável, no indissolúvel to’o mate entre feto ho mane, hodi hatutan geração, hetan bênção no graça sacramento nian atu bele sai Igreja domestica no fermento moris foun nian iha sociedade. (Amoris Laetitia, 292).
Mesmo documento ikus ho naran Fidúcia supplicans husi Papa Francisco nebe hamosu interpretação oi-oin, iha nia conteúdo la contradiz, ném hasai elemento ida husi doutrina Igreja nian kona ba sacramento matrimonio.
Baseia ba explicação sira ne’e hotu, mak ohin loron 26 de Julho 2024, loron nebe Santa Kreda celebra festa família São Joaquim no Santa Ana nian, Na’in Feto Maria nia aman no inan, iha festa família ne’e duni mak Amo Bispo sira exorta ba sarani timor o’an hotu, katak:
- Nudar Timor oan no sarani católica kaer metin nafatin ba ita nia identidade religiosa no cultural.
- Sarani sira hotu tane a’as valor no dignidade matrimonio tuir hanorin Igreja Católica nian.
- Ema ida-idak feto eh mane tenke reconhece no simu nia identidade sexual (Catecismo da Igreja Católica, 2333) hanesan graça ida husi Maromak no labele reduz nia identidade sexual baseia deit ba nia inclinação ka orientação sexual desordenada.
- Ema ida-idak independentemente husi ninia orientação sexual, mesak Maromak oan nebe ita tenke respeita tuir ninia dignidade, ita buka evita hahalok oi-oin nebe discrimina no lori ba violência. (Amoris Laetitia, 250).
- Iha biban nebe ita hein hela Santo Padre Francisco nia visita mai ita rai doben Timor-Leste, Amo Bispo sira convida família sira hotu atu prepara án ba hasoru Amo Papa nudar peregrinação espiritual ida família nian: aman, inan no oan sira sei la’o hamutuk, hodi ba simu Bênção Apostólica husi Amo Papa.
Obrigado wa’in ba atenção.



