UKUN HOSI POVO: ENTRE  SOSA PRADO FOUN HO POVO HALERIK BA INFRAESTRUTURA

UKUN HOSI POVO: ENTRE  SOSA PRADO FOUN HO POVO HALERIK BA INFRAESTRUTURA

Hosi: Leonardo Sequeira

Introdução

Uma fukun Timor nian, hanesan orgão legislativo ida nebé representa povo Timor-oan hotu nia lian laek, ho nia kbiit tomak atu halo legislação, fiscalização no halo decisão política. Tuir Constituição República Democratica de Timor Leste nian iha artigo 92, ho total membro deputados nain 65 no iha mandato ba tinan lima, iha artigo 93 nú. 2 no 3.     

Iha loron 18 setembro 2024, membro deputado Parlamento Nacional VI Legislatura halo votação ba proposta Leí nú. 4 ho maioria absoluta, hodi sosa Prado foun usa osan povo nian ho montante 40 milhão ba membro deputado sira hamutuk nain 65.

Hosi proposta ne’e, halo sociedade timorense no Movimento sira sente la hakmatek hodi husu Presidente da República atu veta proposta lei refere, iha Orçamento Geral do Estado (OGE) 2025, hosi Parlamento Nacional kona ba item Sosa Prado foun ba membro deputado sira.

Ba ha’u, sá benefício cada mandato tem que sosa prado foun, loos duni ho razão katak membro deputado sira precisa prado foun hodi halo socialização ba sociedade no projeto sira iha area rural, maibé impossível halo socialização loro-loron. Realidade povo halerik nafatin ba infraestrutura iha timor laran tomak, tanba deit representante povo nia lian iha uma fukun parlamento nacional aproveita povo nia votu nebé ho maioria absoluta hanesan mos membro Parlamento Nacional vota ba proposta lei nú. 4 ne’e ho maioria absoluta.

Cada período sosa prado foun, sai toman ona ba membro deputado sira tanto opocisão no apoiu guverno iha uma fukun parlamento nacional. Ho toman ida ne’e, mak dehan “Representa Povo Maubere nia Lian?”. Ba ha’u ibun mak temi represeta povo nia lian, maibé ne’e taka-falta deit ba povo maubere nia matan no tilun iha plenária sira.

Tanba ne’e, iha artigo simples ida ne’e hakerek nain lori ita ba hatene ponto importante rua: 1) Sosa Prado Foun Aproveita Povo Nia Votu; 2) Povo Halerik Nafatin Ba Infraestrutura Rai Laran.

  1. Sosa Prado Foun Aproveita Povo Nia Direito

Iha estado ida, iha neba mos iha sociedade no iha ukun ida, iha neba hosi povo. Ne’e atu dehan katak iha estado ida mak la-iha nia povo, ne’e la’os estado maibé ne’e grupo ida.

Estado Timor Leste hanesan estado democratico ida nebé restaura ninia independencia iha loron 20 de maio 2002, ho ninia orgão soberania ka ai-rin haat nebé mak tané hela ninia povo rasik. Parlamento Nacional hanesan mos ai-rin ida hosi estado timor nian; membro deputado sira hamutuk 65, mai hosi bancada lima, nebé mak hetan por cento iha eleição Parlamentar 2023. Nune’e Iha loron 18 setembro, Preve osan povo nian ho montante milhão 40 hodi sosa prado foun ba membro deputado sira.

Cada mandato sosa prado foun, ba ha’u será que “sosa Prado foun” cada periodo ka durante mandato ne’e mos tama função principal ba deputados 65? Ou sosa prado foun tanba promessa iha campanha nacional katak imi vota ami no ita manan ami sei sosa prado foun, ba ami aan-rasik.

Membro deputado sira tanto oposição no apoiu guverno nian, iha plenária ka debate sira sempre temi liafuan ida dehan, “Representa Povo Nia Lian” (Voz do Povo), considera lia fuan ne’e sai ona passward (kata sandi) iha sira nia ibun-tutun, molok atu koalia assunto ruma iha plenária. A final passward ne’e, taka-falta deit ba povo maubere nia matan no tilun, na realidade hatudu momos iha plenária extraordinária Parlamento Nacional propoin osan povo nian ho montante 40 milhão hodi sosa prado foun ba membro deputado 65.

Iha pelanária nia laran to’o deputada balun hateten “tem que sosa prado foun, tasi sei la sa’e no foho sira sei la naben” no deputado balun fali dehan “la-iha ema ida atu halo protesta kona ba sosa prado foun no sei mak halo protesta, diak liu harii partido hodi sosa prado foun”.

Ho liafuan hirak ne’e, considera membro deputado sira la-iha etiqueta ba ninia povo rasik no contra Constituição República Democratica Timor-Leste iha artigo 1, nebé dehan “estado Democratico harii hosi povo nia hakarak no iha respeito ba dignidade ema moris ida-idak nian”.

Loos dunik tasi la sa’e no foho la naben, maibé proposta ne’e fo beneficio saida ba povo maubere nebé iha tempo campanha cada partido tama-sai uma hodi kasa votus iha area rural sira no pior liu halo tan promessa ba povo maubere  katak “Imi vota ami no ita manan ami sei tau matan ba imi nia estrada, bee-moos, electricidade…nst”. Promessa hirak ne’e sai folin-laek ba povo maubere nia matan, hetan tiha cadeira povo maubere sai fali passward (kata sandi) iha plenária sira.

Cada mandato tem que sosa prado foun, usa osan povo nian ho montante nebé bo’ot tebes, ho razão principal ba membro deputado nain 65, katak hodi halo socialização ba projeto sira iha tereno; maibé halo socialização ne’e mos, laran metin hela ba osan viagem cada loron ho montante nebé bo’ot. 

Halo comparação iha projeto ida ninia duração ba tinan ida tem que finaliza obra refere, impossível membro deputado sira tem que tun lor-loron, maibé realidade fulan tolu-haat hafoin tun dala ida, ho ida ne’e tem que precisa sosa prado foun?.

 Iha nação desenvolvido sira, wainhira hetan oportunidade hosi povo no iha sira nia mandato sempre hanoin saida mak atu halo, liu-liu iha desenvolvimento ka hadia sira nia rain, oin seluk fali ba rai pedasuk-oan hanesan timor, ukun nain sira hetan tiha oportunidade haluhan tiha responsabilidade ba nia povo, tanba hanoin deit ba aan-rasik katak saida mak ha’u tem que iha durante ha’u nia mandato. Bain-bain ha’u rona lirik musica ida dehan nune’e “han tiha isin sikat-ruin”. Povo maubere ninia hakarak la precisa buat bo’ot maibé precisa deit desenvolvimento nian liu-liu ba infraestrutura rai-laran.

  • Povo Halerik Nafatin Ba Infraestrutura Rai Laran

Bainhira rona liafuan halerik, saida deit mak mosu iha ita nia hanoin? Dala-wain ita bele dehan; laran-moras, fuan-dodok ba buat ruma nebé laloos. Hanesan político nain sira halo promessa ba nia povo rasik mesak furak deit iha tempo campanha nacional, ikus mai hetan fiar hosi povo hodi ukun ba tinan lima nia laran.

Hetan tiha fiar hosi povo, promessa sira hahu lakon hosi político nain sira nia kakutak tanba hanoin uluk liu ba aan rasik, hanesan membro deputado VI legislatura propoin osan povo nian ho montante 40 milhão hodi sosa prado foun.

Acto ida ne’e, hatudu momos ona ba Povo maubere nia matan, iha plenária membro deputado sira tanto Oposição no Apoiu Guverno nian, wainhira halo votação ba proposta Leí nú.4 kona ba Sosa Prado foun, membro deputado nain 65 hotu-hotu hiit cartão matak katak proposta refere passa ho maioria absoluta.

Pelo contrário ho proposta ruma hosi membro guverno nian, wainhira apresenta proposta kona ba desenvolvimento, liu-liu projeto ruma nebé necessario ba povo, dala-barak aconteçe iha plenária han tempo nebé naruk tanba deit crítica ka protesta hosi bancada oposição nian. Maibé kona ba sosa prado foun la-iha bancada oposição, hotu-hotu membro bancada apoiu guverno nian. Ne’e significa saida, atu dehan representante povo nia lian iha uma fukun Parlamento Nacional? Hahalok ida ne’e in-moral no fó ameasa bo’ot atu hamate futuro estado de direito democtratico Timor leste.

Povo mak sofre, povo nafatin halerik to’o matan-been turut; tanba deit representa povo nia lian iha uma fukun parlamento nacional la-iha etiqueta ba nia povo rasik.

Iha tempo campanha, cada partido político hato’o sira nia programa ba povo maubere mesak furak deit, no iha sequência sira la-iha partido político ida mak la temi desenvolvimento no liu-liu infraestrutura rai laran sempre iha número primeiro nian. Ikus mai hetan fiar hosi povo, programa sira dudu sees tiha ba kotuk no tau fali prado foun mak iha oin. Ho acto ida ne’e, halai dook ona husi hino nacional nebé ita hananu katak Gloria ao povo, maibé realidade gloria ao povo iha momento sira nebé precisa.

Povo maubere ho esperança hein hela promessa sira iha Palco-campanha nacional, no tau fiar ba nai-ulun sira nebé representa povo nia lian iha uma fukun Parlamento Nacional, nebé mai hosi partido político lima ho ida-idak ninia lema ka filosofia política mesak furak deit: Fiar-aan la’o ba oin (FALBO), Luta Para Vencer, Nudar Maubere Oan Pronto atu Servi, Tané ó Rai Tané ó Emar no Tané ó Lisan no Hisik Kosar ba Moris Diak.  

Conclusão

“Buat furak liu nebé iha Timor ne’e, la’os ai-kameli ka rikusoin sira seluk, maibé ninia povo mak furak liu, no povo nebé iha futuro ba nação”. Reflexão Sua Santidade Papa Francisco iha missa Solenenidade Tasi-tolu iha loron 10 de setembro de 2024. Ho lia murak ida ne’e, refere ba estado Timor-Leste liu hosi ai-rin haat (orgão soberania) estado timor nian nebé mak tane hela ninia povo rasik. Ne’e atu dehan saida ba estado timor, katak povo mak furak liu, la’os rikusoin.

Sua santidade ninia liafuan ne’e, sei monu leet deit tanba representa povo nia lian iha uma fukun timor nian, sei preocupa ho Prado foun. Povo maubere la precisa rikusoin maibé precisa deit desenvolvimento liu-liu infraestrutura rai laran.   

 ***Estudante Universidade Católica Timorense, Curso Comunicação Social*** 

E-mail: leosequeirasmaus@gmai.com

Nú. Telefone: (₊670 73981145)                                                  

Related Articles

DEIXE UMA RESPOSTA

Por favor digite seu comentário!
Por favor, digite seu nome aqui

Stay Connected

828FãsCurtir
27SeguidoresSeguir
5,880InscritosInscrever

Latest Articles